Pokladom na potulkách SLOVENSKOM je ničím nenahraditeľná príroda v malej dedinke pod Tatrami v Dravciach - Bukovinke, súčasťou ktorej je okrem iného aj stará zvonica (v súčasnosti od roku 2012 zrekonštruovaná). Nachádza sa na malom kopci, blízko cesty a z tohto miesta dozerá na chod udalostí....
Zvonica v obci Dravce - časť Bukovinka
Drevená zvonička dozerajúca na svet okolo (Vyznanie obyvateľky obce)
Pokladom môjho srdca a určite aj srdca našej malej obce Dravce - Bukovinka a všetkých jej obyvateľov je ničím nenahraditeľná príroda, súčasťou ktorej je okrem iného aj stará zvonica. Nachádza sa na malom kopci, blízko cesty a z tohto miesta dozerá na chod udalostí. Je pre nás všetkých úplne samozrejmá, pretože počas dlhých rokov akoby splynula s okolitým prostredím, so stromami, ktoré blízko nej voľne rastú, so zelenou trávou, v jeseni s vírom lístia a v zime s bielym popraškom. Stala sa súčasťou našich životov, je súčasťou histórie a jestvovania našej obce. Už odkedy som schopná pamätať a uvedomovať si jednotlivé udalosti, mám v mysli starú zvonicu, ktorej prvotným poslaním bolo pravdepodobne zvolávať veriacich do kostola, ale rovnako aj ohlasovať mnohé iné, významné udalosti, či veľkým zvonom privítať novú etapu života ľudí. Mne osobne sa naša zvonica spája s časom presného poludnia, s dvanástou hodinou, s tzv. svätým obedom. Ešte ako malé dieťa som sledovala starých rodičov, ako na jej zvonenie naznačili rukami znak kríža a odriekali krátku modlitbu. Kdekoľvek som sa spolu s ostatnými deťmi z dediny vtedy nachádzala, zvonica nás primäla k tomu, aby sme sa aspoň prežehnali. Na znak úcty. Malo to pre mňa nádych posvätnosti. Okrem iného radostné a nadšené zvonenie sa ozýva ešte doteraz na oslavu Nového roka, presne o polnoci. Je to súčasť našej obecnej tradície, ktorú považujem za veľmi milú a istým spôsobom čarovnú. Zvonica so svojimi spoluobčanmi každoročne prežíva radostné chvíle a stareckým no radostným zvonením vyjadruje spoluúčasť. Rovnako s nami zvonica smúti v prípade straty blízkeho človeka. Vtedy jej zvonenie nie je už také radostné, ale rovnako plné spolupatričnosti a pochopenia. V našej zvonici nie je žiadny zložitý mechanizmus. Zložitý v zmysle automatického zvonenia. Na to, aby sa zvon primäl k aktivite a aby bolo počuť v obci jeho zvonivý hlas, je potrebný ľudský prvok a jeho sila. Naša milá zvonica je jedným zo symbolov tradičnosti našej obce a spoločníkom - súčasťou životov obyvateľov obce. Verím, že nikdy nestratíme poklad nášho obecného srdiečka a spomienka na ňu ešte dlho ostane v našich mysliach a srdciach.
Mária Dunajčanová
Kostol antonitov
Kostol antonitov tvorí dominantu obce. Pravdepodobne pochádza z konca 13. storočia, kedy bol založený kláštor. Kostol je bez veže. Pôvodne drevený strop bol okolo roku 1440 nahradený klenbou na dva stredné stĺpy. Vznikol tak typický dvojloďový kostol. K nemu bolo pristavané presbytérium. V roku 1929 boli v kostole objavené nástenné maľby dvojakého druhu s vysokou umeleckou hodnotou. Staršie vznikli začiatkom 14. storočia a považujú sa za jedny z najkvalitnejších neskorobyzantských malieb na Slovensku. Sú to tri obrazy: maľba Legenda o sv. Antonovi Pustovníkovi obsahuje 10 výjavov a nachádza sa nad ľavou chórovou lavicou. Maľby Ukrižovania a Zvestovania sú za hlavným oltárom.
V
interiéri kostola ďalej nájdeme: gotický oltár Muž bolesti z konca 15.
storočia, čiastočne gotický oltár Zvestovania Panny Márie, sochu sv. Antona z
roku 1400, gotickú Madonu a dve postavy Zvestovania asi z roku 1470. Na oboch
stranách presbytéria sa nachádzajú vzácne chórové lavice s bohatou výzdobou.
Kamenná krstiteľnica pochádza z konca 13. storočia. V predsieni je kríž z konca
15. storočia.
V
blízkosti kostola je zvonica. Pôvodne drevená, od roku 1956 murovaná.
Rekonštrukcia zvonice v obci
.JPG)
.JPG)
